Dear Diary - 3.8.

3. srpna 2012 v 18:33 | Samantha
Už dlho som sem nič nepridala, však? Lebo nebolo treba. Ani nie je, ale niekam sa musím vykecať...
Tento týždeň je zvláštny. Celé prázniny sú zváštne. Ale to je kravina. Proste sú na hovno. Predstavovala som si ich úplne inak. Tešila som sa na ne a hovorila som si, že to budú tie najlepšie prázdniny. Všetkým som to hovorila. Tešila som sa, že budem doma, že budem mať čas na seba, konečne sa naučím kresliť, a že sa tomu budem venovať, možno sa naučím aj niečo na gitare, napíšem poviedku, ale hlavne som už celý mesiac pred nimi hovorila, ako budem chodiť každé ráno behať spolu s Luckou, že si to užijeme. Tešila som sa, že schudnem a v septembri budem na seba hrdá. No keď vidím ako som na tom teraz sa už nikdy do školy nechcem vrátiť. Je to hlavne kvôli tomu všetkému, čo som nakecala ostatným. Všetko je to na hovno a teraz tu plačem pred monitorom akoby mi to malo pomôcť. Zatiaľ som nesplnila nič z toho, čo som povedala, že urobím. Pribrala som, kreslím horšie ako kedykoľvek predtým a to som to tak milovala. Ale teraz je uzž všetko nahovno. Tak dúfam, že aspoň vy si prázdniny užívate...
Predvčerom aj včera som bola po dlhej dobe s Ronnii. Bolo to strašné, už s ňou viac byť nechcem. Nikdy. Ale viem, že budem musieť. Nechcem sem písať kraviny, ale proste na mňa má zlý vplyv. Nemyslím to tak ako to hovoria učiteľky, ale tak, že vždy keď som s ňou zabúdam na to, o čo sa snažím už asi dva roky. A to je zmeniť sa. Zmeniť svoju povahu, svoje vlastnosti. Nie je to ľahké, ale vždy keď som pri nej na to úplne zabúdam, tvárim sa ako krava, chovám sa ako tá najväčšia kurva, a fakt neviem, čo mám robiť. Viem, že dnes večer ide tatovi, tak bude mať prístup na blog a určite si tento článok prečíta, ale je to pravda. Už viac proste nechcem byť tá namyslená krava, čo som bola vždy. Chcem byť iná. A prečo to sem vlastne píšem? To neviem, ale jediné, čo mi sem dodáva odvau pridávať sem články je to, že nikto neviem kto som. Chcem sem pridať aj svoju poviedku, ale bojím sa toho, aj keď neviete čo som zač a nemáte moju adresu, aby ste sem zavolali dakoho z nejakého ústavu. Pretože to je miesto kam patrím. To je asi všetko na dnes odo mňa. Večer možno niečo pridá Ronnii, ale aj tak sú to len články písané do prázdna, keďže sem nikto nechodí. A aj to jedná z tých vecí, ktoré mi dodávajú odvahu. Majte sa, a užite si prázdiny... Teda aspoň to, čo z nich ešte zostalo. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama